Dnes je pondelok 17.jún 2024. Meniny má Adolf.  


www.ubytovaniezaneta.sk
www.villaangel.sk


Informačné služby Informačné služby
turistika Turistika

Informačné služby Revúca-Tornaľa


Krasnohorska jaskyna

AVK magnezit Revuca
basket Roznava

Štatistika návštevnosti
Valid XHTML 1.0 Strict
Valid CSS!

Firma Katalóg firiem

Pridaj do katalogu
Úrady a organizácie Úrady a organizácie



Obecný úrad Dedinky  Obecný úrad Dedinky
Prvá písomná zmienka o obci Dedinky sa datuje do roku 1933. Obec vznikla zlúčením Imrichoviec a Štefanoviec. Imrichovce : Z roku 1828 je písomne doložený názov Imrichfalva, z roku 1920 Imrichovce. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Imrichfalu, po nemecky Emerichsdorf. Štefanovce: Z roku 1412 je písomne doložený názov Istvanfalva, z roku 1920 Štefanovce. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Dedinky : Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia pracovali v baniach, v lesoch a ako sezónni poľnohospodársky robotníci. Zapojili sa do SNP. Výstavbou Hnileckej vodnej nádrže bola zatopená časť obce, ako aj osada Dobšinská Maša. Imrichovce : Banská osada vznikla v 14. storočí. Názov dostala podľa zemepána Imricha Csákyho. V roku 1787 mala 25 domov a 216 obyvateľov, v roku 1828 mala 25 domov a 187 obyvateľov, väčšinou želiarov. V roku 1855 obec postihol veľký hlad. Štefanovce : Banská osada vznikla v 14. – 15. storočí. V roku 1787 mala 16 domov a 165 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 190 obyvateľov, kt. boli želiari Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  obecnyurad.dedinky@stonline.sk
adresa:  Dedinky 80, 049 73 tel:  058/788 32 50
fax:  058/788 32 52
Obec Dlhá Ves  Obec Dlhá Ves
Na území obce sa nachádzalo jaskynné osídlenie už v neolite, bolo tu sídlisko pilinskej kultúry z ml. doby bronzovej. Názov obce sa postupne menil z Horuati (1332) , Hoziwzo (1423), Wziuzow (1427) , Hosúsow (1808) , Hosúsovo (1920), až na dnešný názov Dlhá Ves. Obec je doložená z roku 1332, ale vyvinula sa na staršom osídlení. Patrila Kačičovcom, potom do polovice 16. storočia Bejeiovcom. V 14. stororočí bola mýtnou stanicou na ceste do Turne. Rozvoj zastavili turecké nájazdy, v roku 1660 spustla, v 18. storočí bola dosídlená obyvateľstvom od Muráňa. V roku 1828 mala 67 domov a 464 obyvateľov, ktorí sa za oberali sa poľnohospodárstvom. Zamestnanie obyvateľov sa po roku 1918 nezmenilo. Obec bola v rokoch 1938 - 45 pripojená k Maďarsku.
web:  e-mail:  obec.dlhaves@stonline.sk
adresa:  Hlavná 47 049 55 Dlhá Ves tel:  058/ 788 58 14
fax:  058/ 788 58 15
Obec Drnava   Obec Drnava
Prvá písomná zmienka o obci Drnava sa datuje do roku 1364, kedy sa nazývala Dwrnew. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1430 je písomne doložený názov Dernew, z roku 1773 Dernawa, z roku 1808 Drňany, z roku 1920 Drnava. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Dernő, po nemecky sa obec úradne nazývala Dernau. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; do roku 1881 Turnianska, pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Vznikla ako banská osada v 13. – 14. storočí, spomína sa v roku 1364. Pôvodne patrila hradnému panstvu Turňa, v novoveku Bebekovcom a Andrássyovcom. V 18. storočí vznikli v obci železiarske podniky. Začiatkom 19. storočia pracovali 4 slovenské pece a 4 hámre, namiesto kt. Andrássyovci postavili v roku 1821 vysokú pec, v roku 1852 ďalšiu a vybudovali železiareň, ktorá v polovici 19. storočia patrila k najvýznamnejším v Uhorsku. Prestala pracovať začiatkom 20. storočia. V roku 1828 mala obec 105 domov a 839 obyvateľov. Pracovali v miestnych baniach a v železiarni. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  obec.drnava@centrum.sk
adresa:  Drnava č. 147 049 42 Drnava tel:  058/ 797 11 12
fax: 
Obecný úrad   Gemerská Hôrka Obecný úrad Gemerská Hôrka
Prvá písomná zmienka o obci Gemerská Hôrka sa datuje do roku 1413, kedy sa nazývala Horka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1483 je písomne doložený názov Horka alias Malach, z roku 1920 Hôrka, z roku 1927 Gemerská Hôrka. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Horka, Gömör – Horka. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Šafárikovo, kraj Banská Bystrica; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína v roku 1413, vytvorila sa ako zemianska obec na území obce Malach, doloženej v roku 1242. Na rozhraní 17. – 18. storočia spustla. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia a vápna, povozníctvom, chovom oviec a kôz. V roku 1828 mala obec 702 obyvateľov a 103 domov. V roku 1883 postavili v obci na mieste vodného mlyna celulózku, v ktorej došlo v roku 1905 k štrajku. Obec sa stala jedným z významných centier revolučného robotníckeho hnutia. MO KSČ bolo založené v roku 1921 viedla štrajky v celulózke v roku 1921, v roku 1922, 1923, 1924, 1928 a 1930. Aktívne pracovali i Červené odbory a Komsomol. V 30. rokoch dochádzalo k bojom nezamestnaných, v roku 1933 k protiexekučnej vzbure. Za predmníchovskej ČSR došlo niekoľko krát k pokusu zlikvidovať výrobu v celulózke. Boj za jej záchranu a papierne v Slavošovciach v roku 1927 sa z iniciatívy KSČ stal súčasťou boja za vytvorenie jednotného frontu pracujúcich na celom Slovensku. K ďalšiemu pokusu o likvidáciu fabriky došlo v roku 1933. Mohutnú demonštráciu proti zastaveniu výroby rozohnali četníci. Viacerých demonštrantov zranili, jeden z nich zraneniu podľahol. Obec bola pripojená k Maďarsku. Malach : Obec je doložená v roku 1242. Vyvíjala sa ako zemianska obec. V jej chotári vznikli Gemerská Hôrka a Ivánka. Obec spustla za tureckých vojen v polovici 16. storočia a premenila sa na samotu. Ivánka : Vznikla ako zemianska obec v 15. storočí, v 2. polovice 16. storočia sa premenila na samotu. Ozoron : Spomína sa v roku 1226, vyvinul sa na zemiansku obec, posledná zmienka je z roku 1466. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  www.gemerskahorka.sk e-mail:  gemhorka@isternet.sk
adresa:  Gemerská Hôrka 151, 049 12 tel:  058/792 12 25
fax: 
Obecný úrad Gemerská Panica Obecný úrad Gemerská Panica
Prvá písomná zmienka o obci Gemerská Panica sa datuje do roku 1247, kedy sa nazývala Ponyth. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1291 je písomne doložený názov Inferior Panych, z roku 1336 Olsoupanich, Felseupanych, z roku 1383 Kys, Nogpanych, z roku 1808 Panitowa, z roku 1920 Panita, z roku 1927 Gemerská Panita, z roku 1948 Gemerská Panica. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Gőmőrpanyith. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Šafárikovo, kraj Banská Bystrica; po roku 1960 pod okres Rimavská Sobota kraj Stredoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: V 13. storočí je doložená existencia dvoch Paníc a to Vyšnej v roku 1247 a Nižnej v roku 1291, ide však o staré osídlenie. V roku 1427 bolo v oboch 32 port. Spustli za tureckých vpádov. Za Sághyovcov sa v 16. storočí zlúčili. Gemerská Panica patrila viacerým zemianskym rodinám. V roku 1828 mala 95 domov a 644 obyvateľov Zaoberali sa poľnohospodárstvom, v 19. storočí pracovali aj ako murári na okolí. Tradičné zamestnania sa zachovali aj po roku 1918. Medzi stavebnými robotníkmi mala rozhodujúce postavenie organizácia Červených odborov, ktorá v roku 1929 zorganizovala čtrajk. V 30. rokoch bolo intenzívne hnutie nezamestnaných; v roku 1936 bol hladový pochod. V roku 1938 – 1944 bola obec pripojená k Maďarsku. Mnohých v ilegalite pracujúcich komunistov odvliekli do koncentračného tábora. Po oslobodení maďarskí obyvatelia vysídlili a prisťahovali sa sem repartrianti z Maďarska. V roku 1945 bola po prvý krát v histórii obce založená slovenská škola. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  obec.gem.panica@stonline.sk
adresa:  Gemerská Panica 260 PSČ: 980 46 tel:  047/552 29 13
fax: 
Obecný úrad Gemerská Poloma Obecný úrad Gemerská Poloma
Obec vznikla v roku 1958 zlúčením Malej a Veľkej Polomy. Malá Poloma: Z roku 1470 je doložený názov Also Wezweres, v roku 1773 Malá Poloma, po maďarsky sa obec úradne nazývala Kisveszverés. Veľká Poloma: v roku 1282 sa úradne nazývala Vezuerz, v roku 1427 Wesweres, v roku 1556 Polomka, v roku 1563 Polom, v roku 1566 Nagwezwereos, v roku 1580 Velyka Polon, v roku 1680 Nagy Polom aliter Superior Veszveres, v roku 1773 Welka Poloma. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Nagyveszvéres. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Malá Poloma: Vznikla rozdelením Polomy v 14. storočí. Spomína sa v roku 1470. Patrila plešivským Bebekovcom, od konca 16. storočia patrila panstvu Krásna Hôrka. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom a ťažbou dreva. V roku 1828 mala 81 domov a 547 obyvateľov. Za 1. ČSR to bola poľnohospodárska obec s rozvinutými remeslami. Obyvatelia sa zapojili do SNP. Veľká Poloma: Poloma vznikla koncom 13. storočia, v 14. storočí sa rozdelila na Veľkú a Malú Polomu. Patrila plešivským Bebekovcom, kt. tu v roku 1427 mali 32 port, od konca 16. storočia patrila panstvu Krásna Hôrka. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, spracovaním dreva, pálením uhlia a furmančením. V roku 1557 platila obec poplatky Turkom a časť obyvateľstva sa vysťahovala. V roku 1828 mala obec 96 domov a 722 obyvateľov. Pracovali v lesoch a v okolitých priemyselných podnikoch. Zapojili sa do SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  obec@gemerskapoloma.sk
adresa:  Námestie SNP 211, Gemerská Poloma 04922 tel:  058/795 0112
fax:  058/795 0311
Obec Gočaltovo  Obec Gočaltovo
Prvá písomná zmienka o obci Gočaltovo sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Chocholk. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1346 je písomne doložený názov Gachakfalva, z roku 1580 Goczaltovo, z roku 1808 Gočáltow, z roku 1920 Gočaltovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Gacsalk. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla vyčlenením z chotára Štítnika v 2. polovici 13. storočia ako banská obec, listinne doložená v roku 1318. Patrila Bebekovcom, v roku 1427 tu mali 25 poddaných, od 2. polovici 16. storočia rozličným zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom, v novoveku poľnohospodárstvom a chovom dobytka, v 19. storočí aj ovocinárstvom, uhliarstvom a povozníctvom. V roku 1802 mala obec 962 obyvateľov, v roku 1828 mala 391 obyvateľov a 48 domov. Celá zhorela v roku 1862. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, domáckou výrobou plátna a preberaných tkanín. V obci boli stupy. Občania sa zúčastnili SNP. Obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  obec.gocaltovo@mail.t-com.sk
adresa:  Gočaltovo č. 47 049 32 pošta Štítnik tel:  058/793 13 12
fax: 
Obec Gočovo    Obec Gočovo
Prvá písomná zmienka o obci Gočovo sa datuje do roku 1427, kedy sa nazývala Bowch. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Gocžow, z roku 1808 Góčo, z roku 1920 Gočovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Gócs. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína od roku 1427, keď tu Bebekovci mali 11 port. Vznikla ako pastierska osada v 14. storočí. Časť obyvateľstva mala valaské výsady. V roku 1570 obyvatelia zo strachu pred Turkami ušli, noví kolonisti prišli od Hnilca. V oku 1774 vznikol v obci hámor. V roku 1828 mala obec 76 domov a 607 obyvateľov. Okrem chovu oviec a dobytka sa zamestnávali výrobou kolies, dosák, uhliarstvom a baníctvom. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa obyvatelia zaoberali tradičnými zamestnaniami, niektorí pracovali pri ČSD. Bolo tu rozvinuté tkáčstvo, výroba čipiek. Občania sa zapojili do SNP. Obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail:  obec@gocovo.sk
adresa:  Gočovo č. 92 049 24 Vlachovo tel:  058/ 788 32 80
fax:  058/ 788 32 81
Obecný úrad  Hanková Obecný úrad Hanková
Prvá písomná zmienka o obci Hanková sa datuje do roku 1556, kedy sa nazývala Hanckowa. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1569 je písomne doložený názov Hankosz, z roku 1773 Hankowa. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Hankova, Annafalva. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla na valaskom práve koncom 15. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1556. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia Andrássyovcom. Po odňatí valaských práv sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, v 19. storočí pracovali v hámroch v Štítniku a Dobšinej, furmančili, odchádzali na sezónne žatevné práce a pestovali ovocie. V roku 1828 mala obec 32 domov a 299 obyvateľov. V roku 1944 – 1945 pôsobila v chotári obce partizánska skupina. Občania sa zapojili do SNP. Irmeš: Vznikol v polovici 14. storočia, spomína sa v roku 1362. Patril štítnickým Bebekovcom. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom. Zanikol koncom 16. storočia. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť
web:  e-mail: 
adresa:  Hanková 35, 049 34 Hanková tel:  058/793 19 27.
fax: 
Obec Henckovce  Obec Henckovce
Henckovce sú listinne doložené z roku 1470, vznikli v polovici 15. storočia na valaskom práve. Názov obce je doložený z roku 1470 ako Henczko, z roku 1551 ako Henczkowcze, z roku 1563 ako Henczowetz, z roku 1590 Henczkowa, z roku 1773 ako Heneczkowcze, z roku 1786 ako Henzkowze, z roku 1808 ako Henckowce; maďarsky Henckó. Obec patrila Bebekovcom, po nich panstvu Krásna Hôrka. V roku 1828 mala obec 53 domov a 409 obyvateľov. Zaoberali sa pastierstvom, uhliarstvom, výrobou šindľov a povozníctvom, v 18.-19. storočí pracovali v miestnych hutách. Vysokú pec postavili v roku 1852 na mieste staršom slovenskom, prestala pracovať začiatkom 20. storočia. Za I. ČSR boli obyvatelia väčšinou baníci, rozvinuté bolo aj tkáčstvo. Obec sa zapojila do SNP, za čo ju vyznamenali Pamätnou medailou SNP. Hermanovce – Spomínajú sa od roku 1427, ale ich vznik podľa zachovaného kostola spadá do druhej polovice 13. storočia. Boli banskou osadou patriacou Bebekovcom. Koncom 15. storočia splynuli s obcou Henckovce.
web:  e-mail:  fafrakivan@zoznam.sk
adresa:  Henckovce č. 60 049 23 Nižná Slaná tel:  058/ 788 12 63
fax: 

LENMARK SERVICE

sapeli

Predaj a servis registračných pokladníc.
Informujte sa zadarmo na 0905 276 351


MegaInzercia.sk

Kontrafakt

Britakov

Roll-mont

Pohrebné služby IRIS

Kamenictvo Helcman

Autobazár Krásnohorské podhradie

Kanala

montaznaplosina




Július Tokár
obchodný zástupca
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
oblastný vedúci

Námestie baníkov 15
048 01 Rožňava
Mobil: 0915 740 359
e-mail: jtokar@fo.pss.sk


Gipszan

RVTV

Copyright © JoZo 2007
Dostupnosť podľa Monitoring-serverov.sk