|
Informačné služby |
|
|
Turistika |
|
|
Revúca-Tornaľa |
|
|
|
Katalóg firiem |
|
|
|
Úrady a organizácie |
|
|
|
Obecný úrad Honce |
Prvá písomná zmienka o obci Honce sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Gunch. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1427 je písomne doložený názov Gench, z roku 1773 Gencž, z roku 1920 Genč, z roku 1948 Honce. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Gencs, Kisgencs. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Honce vznikli v 2. polovici 13. storočia na území Štítnika, spomínajú sa v roku 1318. Patrili Bebekovcom, v roku 1427 tu mali 14 port, od 2 polovice16. storočia rozličným zemepánskym rodinám. Obyvatelia sa pôvodne zaoberali baníctvom, v novoveku chovom oviec, furmančením, uhliarstvom a poľnohospodárstvom. V roku 1773 tu žilo 46 urbárnikov, v roku 1828 mala obec 405 obyvateľov a 42 domov. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia boli zamestnaní väčšinou v baníctve. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť |
web: |
|
e-mail: |
|
adresa: |
Honce 54, 049 32 Honce |
tel: |
058/788 35 90 |
fax: |
|
|
|
Obecný úrad Hrhov |
Prvá písomná zmienka o obci Hrhov sa datuje do roku 1263, kedy sa nazývala Gurgeu. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1345 je písomne doložený názov Gergew, z roku 1920 Hrbov, z roku 1927 Hrhov. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Görgő. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Abovsko - Turniansku župu; pred rokom 1960 pod okres Moldava nad Bodvou, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa vyvinula zo starej kráľovskej osady s hospodárskym dvorom na uskladňovanie dávok z panstva Turňa. Spomína sa v roku 1263 ako obec so zákupným právom. V roku 1345 dostal časť majetkov, zem Teplicu pod vrchom Veľký hrad, Ján Meheša, koncom 14. storočia patrila obec Bebekovcom a od 2. polovice 16. storočia iným zemepánom. V roku 1427 mala 48 port, v roku 1715 mala 31 port, v roku 1720 mala 41 domácností, z toho 12 zemianskych, v roku 1828 mala 187 domov a 1414 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom oviec, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) to bola poľnohospodárska obec, v roku 1938 – 1945 bola pripojená k Maďarsku. Oslobodzovacie boje trvali od 18.12.1944 do 21.1.1945. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť |
web: |
|
e-mail: |
obechrhov@kidrv.sk |
adresa: |
Hrhov 049 44 |
tel: |
058/ 788 36 70 |
fax: |
|
|
|
Obec Hrušov |
Prvá písomná zmienka o obci Hrušov sa datuje do roku 1340, kedy sa nazývala Kerthueles. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1561 je písomne doložený názov Kerthweles, z roku 1786 Körtvélyesch, z roku 1920 Hrušov. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Körtvélyes. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Abovsko - turnianska župu; pred rokom 1960 pod okres Moldava nad Bodvou, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec pôvodne patrila kráľovskému panstvu Turňa. V roku 1243 jej časť dostali zemania, v 14. storočí Bebekovci z Plešivca, ktorý tu v roku 1427 mali 40 port. Poslednými majiteľmi boli Esterházyovci. Obyvatelia sa zaoberali ovocinárstvom, vinohradníctvom a poľnohospodárstvom. V roku 1938 – 1945 bol pripojený k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť |
web: |
|
e-mail: |
obechrusov@stonline.sk |
adresa: |
Hrušov č. 5 049 43 pošta Jablonov |
tel: |
058 / 796 15 22, 058 / 788 17 38 |
fax: |
|
|
|
Obecný úrad Jablonov nad Turňou |
Prvá písomná zmienka o obci Jablonov nad Turnou sa datuje do roku 1430, kedy sa nazývala Almas. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1920 je písomne doložený názov Jablonov, z roku 1927 Jablonov nad Turnou. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Almás. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Abovsko - turnianska župu; pred rokom 1960 pod okres Moldava nad Bodvou, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec patrila hradnému panstvu Turňa, od 14. storočia panstvu plešivských Bebekovcov. Doložená je až v roku 1430. V 16. storočí bola vlastníctvom panstva Szádvár. V roku 1720 mala 43 usadlostí – 13 zemianskych a 27 sedliackych. V roku 1828 mala obec 136 domov a 695 obyvateľov. Zaoberali sa ovocinárstvom, vinohradníctvom a poľnohospodárstvom. V roku 1938 – 1945 bola pripojená k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť |
web: |
|
e-mail: |
jablonovnt@stonline.sk |
adresa: |
Jablonov nad Turňou PSČ: 049 43 |
tel: |
058/796 11 08 |
fax: |
|
|
|
Obecný úrad Jovice |
Prvá písomná zmienka o obci Jovice sa datuje do roku 1352, kedy sa nazývala Pachapataka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1427 je písomne doložený názov Jolees, z roku 1948 Jovice. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Jólész. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla na území panstva Krásna Hôrka na rozhraní 13. – 14. storočia, spomína sa v roku 1352. V roku 1427 tam Bebekovci mali 19 port. V 16. storočí pribudli valasi a obec sa stala urbársko-pastierskou. V roku 1773 mala 22 urbárnikov, 11 želiarov a 8 valachov, v roku 1828 mala 66 domov a 395 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V roku 1938 – 1945 boli Jovice pripojené k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť |
web: |
www.jovice.sk |
e-mail: |
obecjovice@stonline.sk |
adresa: |
Jovice Hlavná 57 049 45 Jovice |
tel: |
058/ 732 7995 |
fax: |
058/ 732 6529 |
|
|
Obec Kečovo |
Prvá písomná zmienka o obci Kečovo sa datuje do roku 1272, kedy sa nazývala Kucheu. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1344 je písomne doložený názov Kechew, z roku 1786 je písomne doložený názov Kecschö,z roku 1920 Kečovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Kecső. Obec je listinne doložená v roku 1272, ale vyvinula sa na mieste starého osídlenia. Patrila Kecsöiovcom. Po tureckých nájazdoch v roku 1564 sa na dve storočia vyľudnila. Znovu bola osídlená v 2. polovici 18. storočia, keď patrila Ragályiovcom a Fáyovcom. V roku 1828 mala 45 domov a 238 obyvateľov. Zaoberali sa kováčstvom, uhliarstvom, pálením vápna a chovom dobytka. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zachovali tradičné zamestnania. Obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
web: |
|
e-mail: |
obec-kecovo@stonline.sk |
adresa: |
Kečovo č. 78 049 55 Dlhá Ves |
tel: |
058/ 788 11 73, 058/ 788 11 75 |
fax: |
|
|
|
Obecný úrad Kobeliarovo |
Prvá písomná zmienka o obci Kobeliarovo sa datuje do roku 1466, kedy sa nazývala Fekethepathak. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1551 je písomne doložený názov Kobelar, z roku 1773 kobelarow, z roku 1808 Kobelárowá, z roku 1920 Kobeljarovo, z roku 1927 Kobeliarovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Feketepatak, Kisfeketepatak. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský. Obec je doložená z roku 1466. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia Andrássyovcom. Obyvatelia sa zaoberali pálením uhlia pre huty, furmančením, baníctvom a chovom dobytka. Podľa súpisu z roku 1551 žil v obci richtár so 14 sedliakmi. Mor v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 303 obetí. V roku 1828 mala obec 54 domov a 436 obyvateľov. V 19. storočí vzrástla ich zamestnanosť v Nižnej Slanej v železiarskych podnikoch. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali v baníctve, poľnohospodárstve a v lesoch. Bola tu rozvinutá domáca výroba plátna. Filipovo : Spomína sa od roku 1362, vzniklo v 1. polovici 14. storočia. V roku 1427 tu boli len 4 porty. Obyvatelia sa zaoberali prevažne baníctvom. Obec zanikla v polovici 15.storočia. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
web: |
|
e-mail: |
|
adresa: |
Kobeliarovo 78, 049 23 Kobeliarovo |
tel: |
058/795 12 43 |
fax: |
|
|
|
Obecný úrad Koceľovce |
Prvá písomná zmienka o obci Koceľovce sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Guchulpholua. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1331 je písomne doložený názov Goczel, z roku 1426 Gechelfalwa, z roku 1427 Kencelfalwa, z roku 1773 Geczelowcze, z roku 1920 Gecelovce, z roku 1948 Koceľovce. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Gecelfalva. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský. Kecerovce sa vyvinuli v 2. polovici 13. storočia na území Štítnika ako banská obec, patriaca Bebekovcom, od 17. storočia Andrássyovcom. V 15. storočí bolo drojom obživy poľnohospodárstvo. V roku 1773 mala 46 sedliakov a 2 žehliarov, v roku 1828 mala 54 domov a 403 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) to bola poľnohospodárska obec. JRD bolo založené v roku 1959. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
web: |
|
e-mail: |
|
adresa: |
Koceľovce 2, 049 35 Koceľovce |
tel: |
058/793 19 15 |
fax: |
|
|
|
Obecný úrad Kováčová |
Prvá písomná zmienka o obci Kováčová sa datuje do roku 1346 kedy sa nazývala Kouachy. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1364 je písomne doložený názov Kowachwagasa, z roku 1808 Kowáčik, z roku 1920 Gemerská Kováčová, z roku 1927 Kováčová. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Kovácsvágás, Kovácsi, Kiskovácsvágása. V roku 1346 obec patrila Bebekovcom. Koncom 15. storočia sa stala valaskou a sídlom vojvodu, kt. podliehali valasi z celého okolia. V 16. – 17. storočí tak spustla, že po 1720 ju museli znovu osídliť. V roku1828 mala 115 domov a 924 obyvateľov. V 19. storočí sa zaoberali poľnohospodárstvom, pracovali v okolitých baniach a priemyselných podnikoch. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. Obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
web: |
|
e-mail: |
|
adresa: |
Kováčová 28, 049 42 Kováčová |
tel: |
058/797 91 20 |
fax: |
|
|
|
Obec Krásnohorská Dlhá Lúka |
Prvá písomná zmienka o obci Krásnohorská Dlhá Lúka sa datuje do roku 1338, kedy sa nazývala Huziureth. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Kraszna – Horka – Hoszsúrét, z roku 1808 Dluhá Lúka, z roku 1920 Dlhá Lúka, z roku 1927 Krásnohorská Dlhá Lúka. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Krasznahorkahosszúrét, Várhosszúrét. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je doložená v roku 1338. Vyvinula sa okolo majera, patrila k panstvu Krásna Hôrka. Od roku 1567 platila poplatok Turkom, ktorí ju v roku 1570 vypálili a mnoho obyvateľov odvliekli do zajatia. Do konca 17. storočia sa zaoberali prevažne pastierstvom, potom pálením vápna a uhlia. V roku 1667 mali Andrássyovci v obci 34 usadlostí, 10 polousadlostí a 2 želiarov, v roku 1828 mala obec poľnohospodársky ráz, 103 domov a 716 obyvateľov. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zaoberali poľnohospodárstvom, výrobou tehál, škridiel. V roku 1938 – 1945 bola pripojená k Maďarsku. V obci je výrobňa brizolitu Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť |
web: |
|
e-mail: |
|
adresa: |
Krásnohorská Dlhá Lúka č. 3 049 45 Krásnohorská Dlhá Lúka |
tel: |
058/732 68 60 |
fax: |
|
|
|
|
|
|
Predaj a servis registračných pokladníc.
Informujte sa zadarmo na 0905 276 351
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Július Tokár
obchodný zástupca
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
oblastný vedúci
Námestie baníkov 15
048 01 Rožňava
Mobil: 0915 740 359
e-mail: jtokar@fo.pss.sk
|
|