Dnes je streda 29.máj 2024. Meniny má Vilma.  


www.ubytovaniezaneta.sk
www.villaangel.sk


Informačné služby Informačné služby
turistika Turistika

Informačné služby Revúca-Tornaľa


Krasnohorska jaskyna

AVK magnezit Revuca
basket Roznava

Štatistika návštevnosti
Valid XHTML 1.0 Strict
Valid CSS!

Firma Katalóg firiem

Pridaj do katalogu
Úrady a organizácie Úrady a organizácie



Obec Krásnohorské Podhradie            Obec Krásnohorské Podhradie
Prvá písomná zmienka o obci Krásnohorské Podhradie sa datuje do roku 1322, kedy sa nazývala Karaznahurka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1329 je písomne doložený názov Craznahorka, Craznahurka, Craznyhorka, z roku 1808 Krásnohorské Podhradí, z roku 1920 Krásnohorské Podhradie. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Krasznahorkaváralja. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína v roku 1322, vyvinula sa pod hradom. Postavili ho plešivskí Bebekovci, ktorým patril až do roku 1556, keď sa stal na čas kráľ. V roku 1575 sa hradným kapitánom stal Peter Andrássy, ktorého potomkovia dostali v roku 1642 hrad do vlastníctva a urobili ho centrom panstva. Panstvu patrili Slavec, obce v okolí údolia Slanej od Betliara vyššie a niektoré v Štítnickej doline a v povodí Hnilca. Hrad bol začas opustený, postupne renovovaný a začiatkom 20. storočia v ňom Andrássyovci zriadili rodinné múzeum. Začiatkom 15. storočia bola obec mýtnou stanicou, v roku 1427 mala 67 port. Turci ju vypálili v roku 1569 a v roku 1570. V roku 1754 získala právo jarmoku. Medzi obyvateľmi bolo hodne slobodných, ktorí sa zaoberali remeslami. V roku 1828 mala 146 domov a 896 obyvateľov. V 19. storočí pracovali v poľnohospodárstve a na grófskych majetkoch. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zaoberali poľnohospodárstvom, pracovali na veľkostatkoch a v lesoch, časť v baniach na malom vrchu a v Rožňave. V roku 1920 a v roku 1936 štrajkovali poľnohospodárski robotníci. V roku 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  www.krasnohorskepodhradie.sk e-mail:  obec.krasnohorskepodhradie@stonline.sk
adresa:  Lipová 120 049 41 Krásnohorské Podhradie tel:  058/732 54 31
fax:  058/732 64 94
Obec Kružná  Obec Kružná
Prvá písomná zmienka o obci Kružná sa datuje do roku 1327, kedy sa nazývala Keurus. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1920 je písomne doložený názov Kerešovce, z roku 1948 Kružná. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Kőrös. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec založili Máriássyovci koncom 13. storočia. Patrila panstvu Brzotín. O obec sa viedli spory medzi Bebekovcami, ktorí tu v roku 1427 mali 18. port a Máriássyovcami, ktorí ju vlastnili až do zrušenia poddanstva. V roku 1828 mala obec 35 domov a 434 obyvateľov. Okrem poľnohospodárstva sa zaoberali chovom oviec, v 18. – 19. storočí pálením uhlia pre okolité huty, v ktorých pracovali. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) to bola poľnohospodárska obec známa ovocinárstvom. V roku 1938 – 1945 bola pripojená k Maďarsku Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  e-mail:  obec.kruzna@stonline.sk
adresa:  Kružná č. 139 049 51 Brzotín tel:  058/788 35 61
fax:  058/788 35 620
Obecný úrad Kunova Teplica Obecný úrad Kunova Teplica
Prvá písomná zmienka o obci Kunova Teplica sa datuje do roku 1243, kedy sa nazývala Toplucha. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1318 je písomne doložený názov Thoploca, z roku 1320 Topolcha, z roku 1336 Tapolcha, z roku 1773Kunowa Teplicza, z roku 1920 Kunová Teplica. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Kuntaplóca. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je listine doložená v roku 1243, ale ide o starú slovenskú obec. Patrila štítnickým Bebekovcom, ktorí tu v roku 1427 mali 24 port, od 2. polovice 16. storočia patrila viacerým rodinám. Časť obyvateľstva pracovala v železiarskych hámroch, pálila uhlie a furmančila. Po more v roku 1709 – 1710 ostalo len 7 obyvateľov. V roku 1828 mala 54 domov a 694 obyvateľov. V 19. storočí bola v obci v prevádzke železiareň a zlieváreň Concordie. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia pracovali v zlievárni a v poľnohospodárstve. Robotníci zlievárne častými štrajkami bojovali za svoje sociálne a politické práva, najvýznamnejší bol štrajk v roku 1929, ktorý trval 2 mesiace. V roku 1932 závod demontovali. Obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. Po roku 1945 závod obnovili. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  e-mail:  ocukt127@stonline.sk
adresa:  Kunova Teplica 127, PSČ: 049 32 tel:  058/788 25 20
fax:  058/788 25 21
Obec Lipovník       Obec Lipovník
Prvá písomná zmienka o obci Lipovník sa datuje do roku 1364, kedy sa nazývala Korna Lypa. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1920 je písomne doložený názov Lipovník, v roku 1927 Hárskút, z roku 1948 Lipovník. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Hárskút. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je doložená v roku 1364, vznikla pod cisterciátskym opátstvom, založeným v roku 1141, ktoré zaniklo v 15. storočí. Bebekovci mali v nej začiatkom 15. storočia 30 port. Od 17. storočia patrila panstvu Krásna Hôrka, ale pritom do Turnianskej župy. V roku 1828 mala 109 domov a 876 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. V roku 1938 – 1945 obec pripojili k Maďarsku. V roku 1955 ju napojili na trať Rožňava – Košice. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  www.lipovnik.sk e-mail:  obec.lipovnik@stonline.sk
adresa:  Lipovník č. 164 049 42 Drnava tel:  058/ 788 31 10, 058/ 788 31 11, 058/ 788 31 12
fax: 
Obecný úrad  Lúčka Obecný úrad Lúčka
Prvá písomná zmienka o obci Lúčka sa datuje do roku 1406, kedy sa nazývala Luchka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Lucžka, z roku 1920 Lúčka. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Lucska. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Prvá zmienka o obci je z roku 1406, keď patrila hradnému panstvu Turňa, ale vznikla asi v 13. storočí. V chotári ťažili železnú rudu. Obyvatelia sa zaoberali baníctvom a železiarstvom. V roku 1828 mala obec 69 domov a 574 obyvateľov. V 18. – 19. storočí sa rozvinula železiarska výroba , z roku 1853 postavili vysokú pec, vznikla železiareň, ktorá pracovala ešte koncom 20. storočia. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) to bola poľnohospodárska obec, v ktorej je dodnes rozšírené košikárstvo a tkáčstvo. V roku 1938 – 1945 ju pripojili k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  e-mail: 
adresa:  Lúčka 39, 049 42 Lúčka tel:  058/797 91 21
fax: 
Obecný úrad   Markuška		Obecný úrad Markuška
Prvá písomná zmienka o obci Markuška sa datuje do roku 1362, kedy sa nazývala Aranyas. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1563 je písomne doložený názov Markuska, z roku 1566 Aranias Markuska, z roku 1569 Araniasska, z roku 1582 Markuska alias Aranyas, z roku 1920 Markuška. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Markuska. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec založil na zákupnom práve po roku 1311 dedičný richtár Martin. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 2. polovice 16. storočia patrila panstvu Krásna Hôrka. Pôvodne bola banskou osadou, ale začiatkom 16. storočia vznikla valaská časť. V roku 1563 žilo v obci okrem valachov 8 sedliakov. Obec postihol v roku 1709 – 1710 mor, takže sa musela takmer znovu zaľudniť. V roku 1828 mala 36 domov a 318 obyvateľov. Zaoberali sa uhliarstvom, furmančením a chovom oviec. V polovici 19. storočia sa tu ťažila meď. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) bola poľnohospodárska a ovocinárska obec. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  e-mail: 
adresa:  Markuška 18, 049 34 Markuška tel:  058/793 19 06
fax: 
Obecný úrad   Meliata Obecný úrad Meliata
web:  e-mail: 
adresa:  Meliata 100, 049 12 Meliata tel:  058/792 11 95
fax: 
Obec Nižná Slaná      Obec Nižná Slaná
Prvá písomná zmienka o obci Nižná Slaná sa datuje do roku 1363, kedy sa nazývala Sayow. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1423 je písomne doložený názov Alsosayo, z roku 1599 Also Saio vel Zlanna, z roku 1600 Nisna Zlanna, z roku 1773 Nizna Slana. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Alsósajó, po nemecky sa obec úradne nazývala Nieder-Salz. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla v polovici 14. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1363. Bola vlastníctvom štítnických Bebekovcov, od 17. storočia Andrássyovcov. Patrila medzi banské gemerské osady, v roku 1427 v nej mali Bebekovci 10 port. Jiskrovci postavili v chotári pevnosť Muránčok, ktorá bola zničená pri dobytí v roku 1459. Obyvatelia sa zaoberali predovšetkým baníctvom, poľnohospodárstvom a chovom oviec. Podľa urbárskeho súpisu z roku 1773 tu žilo 52 sedliakov a 12 želiarov. V roku 1828 mala obec 602 obyvateľov a 74 domov. V 19. storočí rozvinuli Andrássyovci baníctvo, ťažila sa tu železná ruda a ortuť. Začiatkom 19. storočia tu pracovali 3 slovenské pece, 3 hámre. V roku 1868 vznikla banská osada, ku koncu storočia pražiace pece. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia pracovali väčšinou v baniach. V roku 1922 došlo k baníckym štrajkom. Bolo tu rozšírené i tkanie ( najmä pokrovcov ), ktoré sa zachovalo dodnes. Za aktívnu účasť obyvateľstva v protifašistickom boji bola obec vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  e-mail:  obecnizna.slana@stonline.sk
adresa:  Nižná Slaná Nám. SNP 54 049 23 tel:  058/ 788 31 21 058/ 788 31 22
fax:  058/ 788 31 21
Obecný úrad Ochtiná     Obecný úrad Ochtiná
Prvá písomná zmienka o obci Ochtiná sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Ohtina. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1773 je písomne doložený názov Ochtina. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Ochtina, Mártonháza. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla v 1. polovici 13. storočia, prvý raz sa spomína v roku 1318, už v roku 1243 sa uvádza na jej území železný hámor. Obec patrila štítnickým Bebekovcom, ktorý tu v roku 1427 vlastnili 28 port, od 2. polovice 16. storočia viacerým zemepánom. Od začiatku bola banskou osadou, používala výsady banského mestečka, ale časť obyvateľstva sa venovala aj chovu oviec. V 17. – 18. storočí sa tu rozvinuli remeslá, obuvníctvo, kožušníctvo a pracovali tu dva mlyny na papier, vysoká pec a hámor. Mor v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 418 obetí. V roku 1828 mala 84 domov a 739 obyvateľov. V chotári pracoval v 19. storočí medený hámor. Obyvatelia pracovali v baniach v Hrádku a v papierňach v Slavošovciach. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa tu ťažil magnezit, mramor. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  e-mail:  ochtina@stonline.sk
adresa:  049 35 Ochtiná tel:  058/ 788 26 70
fax: 
Obec PAČA     Obec PAČA
Prvá písomná zmienka o obci Pača sa datuje do roku 1338, kedy sa nazývala Pachchapataka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1339 je písomne doložený názov Pachapataka, z roku 1773 Pacsa, z roku 1920 Pača. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Pacsa, András, Andrási. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Prvá písomná zmienka o obci je roku 1338. Patrila panstvu Krásna Hôrka. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom a chovom dobytka, obec patrila medzi valaské. V roku 1773 mala 44 usadlostí, v roku 1828 mala 97 domov a 730 obyvateľov. V 19. storočí pracovali aj v lesoch. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. Obec bola v roku 1939 – 1945 pripojená k Maďarsku. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
web:  www.paca.sk e-mail:  obec.paca@mail.t-com.sk
adresa:  Hlavná 18 Pača 049 41 pošta Krásnohorské Podhradie tel:  058/ 733 18 02
fax:  058/ 788 30 20

LENMARK SERVICE

sapeli

Predaj a servis registračných pokladníc.
Informujte sa zadarmo na 0905 276 351


MegaInzercia.sk

Kontrafakt

Britakov

Roll-mont

Pohrebné služby IRIS

Kamenictvo Helcman

Autobazár Krásnohorské podhradie

Kanala

montaznaplosina




Július Tokár
obchodný zástupca
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
oblastný vedúci

Námestie baníkov 15
048 01 Rožňava
Mobil: 0915 740 359
e-mail: jtokar@fo.pss.sk


Gipszan

RVTV

Copyright © JoZo 2007
Dostupnosť podľa Monitoring-serverov.sk