Dnes je streda 29.máj 2024. Meniny má Vilma.  


www.ubytovaniezaneta.sk
www.villaangel.sk


Informačné služby Informačné služby
turistika Turistika

Informačné služby Revúca-Tornaľa


Krasnohorska jaskyna

AVK magnezit Revuca
basket Roznava

Štatistika návštevnosti
Valid XHTML 1.0 Strict
Valid CSS!

Firma Katalóg firiem

Pridaj do katalogu
Úrady a organizácie Úrady a organizácie



Obecný úrad Silická Brezová  	   	  Obecný úrad Silická Brezová
Prvá písomná zmienka o obci Silická Brezová sa datuje do roku 1399 kedy sa nazývala Borzua. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1786 je písomne doložený názov Borsowa, z roku 1808 Borzová, z roku 1948 Silická Brezová. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Borzova, Szádvárborsa. Osídlenie v neolite. Sídlisko bukovohorskej kultúry, žiarové pohrebisko z doby hallštattskej. Obec sa spomína od roku 1399 ako vlastníctvo ŠtefanaSzílonnaiho, vyvinula sa však na starom osídlení. Po Bebekovcoch, ktorí tu v roku 1427 mali 18 port, ju v 17. – 19. storočí vlastnili Andrássyovci a Esterházyovci. Do roku 1880 patrila do Turnianskej župy. V roku 1828 mala 75 domov a 619 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Poľnohospodárska obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. Dodnes sa tu ťaží mramor. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
web:  e-mail:  obecsb@mail.t-com.sk.sk
adresa:  Silická Brezová 70 Plešivec tel:  058/788 44 80, 0905 427 914
fax:  058/788 44 81
Obecný úrad  Silická Jablonica Obecný úrad Silická Jablonica
Prvá písomná zmienka o obci Silická Jablonica sa datuje do roku 1386 kedy sa nazývala Jablonca, Zedlyche. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1402 je písomne doložený názov Jabloncha, Zedliche, z roku 1750 Jabloncza, z roku 1920 Jablonica, z roku 1927 Jablonca, z roku 1948 Silická Jablonica. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Jablonca. Obec je doložená v roku 1386. Patrila Bebekovcom z Plešivca. V roku 1427 mala 58 port. Od polovice 16. storočia bola súčasťou panstva Turňa. V roku 1828 mala 136 domov a 695 obyvateľov. Obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku. V roku 1944 ju postihla povodeň. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
web:  e-mail: 
adresa:  Silická Jablonica 64, 049 43 Jablonov nad Turňou tel:  058 / 796 14 13
fax: 
Obecný úrad Slavec Obecný úrad Slavec
Prvá písomná zmienka o obci Slavec sa datuje do roku 1320 kedy sa nazývala Zalouchhaza. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1351 je písomne doložený názov Zaloukhaza, z roku 1416 Zalowk, z roku 1808 Salowec, z roku 1920 Solovec, z roku 1927 Salowec, z roku 1948 Slavec. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Szalóc. Obec vznikla v 13. storočí vyčlenením z Brzotína, spomína sa v roku 1320, predmetom sporov medzi Mariássyovcami a Bebekovcami bol rok 1352. V 14. storočí patril Slavec Bebekovcom, ktorí ho v 15. storočí darovali paulínom v Gombaseku. V 16. storočí sa člení na sedliacku a valaskú časť. Po zániku kláštora patril esterházyovcom, Hámosovcom, Ragályiovcom a Andrássyovcom. V roku 1828 mala obec 62 domov a 439 obyvateľov. V 19. storočí pracoval tu hámor Rimamuránskej spoločnosti. V roku 1938 – 195 bol Slavec pripojený k Maďarsku. V obci je kameňolom. Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve. Vidová: Spomína sa od roku 1320, ale vznikla na starom osídlení. Patrila Bebekovcom, v 2. polovici 16. storočia hradu Szárd, neskôr Esterházyovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvo, chovom oviec a pálením vápna. V 19. storočí vznikla tu huta, elektráreň Rimamuránsko – šalgotariánskej spoločnosti. Po roku 1918 obyvatelia zostali pri tradičných zamestnaniach. V roku 1938 – 1945 bola Vidová začlenená do Maďarska. V roku 1960 ju pripojili k Slavcu. Gombasek: Spomína sa od roku 1320 je však staršieho pôvodu. Tu postavili Bebekovci v roku 1371 pre paulínov kláštor, ku ktorému patrilo množstvo obcí v bližšom i ďalšom okolí. František Bebek v roku 1555 paulínov vyhnal a premenil kláštor na hrad, ktorý v roku 1556 cisárske vojská dobyli a zničili. V roku 1828 v osade žilo 27 obyvateľov v 5 domoch. Andrássyovci tu v 19. storočí mali huty. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
web:  e-mail:  obec.slavec@stonline.sk
adresa:  Slavec 109, 049 51 Brzotín tel:  058 / 792 13 32
fax:  058 / 788 35 71
Obecný úrad Slavoška	  		Obecný úrad Slavoška
Prvá písomná zmienka o obci Slavoška sa datuje do roku 1563, kedy sa nazývala Zlauozka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1566 je písomne doložený názov Zlauozka, z roku 1686 Kiss Slaboska, Pusta Slaboska, z roku 1773 Mala Slabosska, z roku 1920 Malá Slavoška, z roku 1927 Slavoška. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Kisszabos. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1563, vznikla na valaskom práve na mieste Vyšehradu. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia panstvu Krásna Hôrka. V roku 1566 mala 3 porty, ale pre turistické nájazdy bola až do roku 1599 samotou. V roku 1773 tu žilo 32 sedliakov a 6 želiarov. V roku 1828 mala 30 domov a 345 obyvateľov. Živili sa pastierstvom, poľnohospodárstvom, furmančení a vypomáhali si tkaním pokrovcov. Marcelová : Vznikla asi začiatkom 14. storočí, spomína sa v roku 1318 a v roku 1320, čoskoro nato zanikla. Vyšehrad : Spomína sa v roku 1427. Patril Štítnickému panstvu, bol pastierskou osadou. Zanikol v polovici 16. storočia. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
web:  e-mail: 
adresa:  Slavoška 27, 049 34 Markuška tel:  058 / 793 19 94
fax: 
Obecný úrad Slavošovce		Obecný úrad Slavošovce
Prvá písomná zmienka o obci Slavošovce sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Sceďuries. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1346 je písomne doložený názov Slavosfalva, z roku 1367 Slauoshaza, z roku 1378 Zederyes, z roku 1551 Slabosowcze, z roku 1561 Slaboschkoucz, z roku 1566 Szlawoczka, z roku 1773 Welka Slabosska, z roku 1920 Veľká Slaboška, Slabošovce, z roku 1927 Slavošovce. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Nagyszlabos, Nagyszabos. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obec vznikla v 13. storočí, prvá písomná zmienka je z roku 1318. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia Andrássyovcom. V roku 1427 mala 15 port. Pôvodne bola banskou osadou, ale časť obyvateľstva sa zaoberala aj pastierstvom, v roku 1634 pracovali tu 2 hámre, v 18. storočí bolo známe slavošovské železo. Obyvatelia pracovali v hámroch, pálili uhlie, furmančili a remeselníčili. V roku 1828 mala obec 102 domov a 797 obyvateľov. Na mieste železiarskych podnikov vznikli koncom 18. storočia dva mlyny na papier, ktoré sa po roku 1842 premenili na továrne. Hlavný závod bol zmodernizovaný v roku 1894. Za predmníchovskej ČSR robotníci sústavne bojovali proti pokusom o likvidáciu papierní. Snaha majiteľov papierne v roku 1927 zlikvidovať výrobu bola podnetom k Plešiveckej konferencii a mohutnému hnutiu proti odbúravaniu priemyslu a za jednotný front pracujúcich. Na jeho čele stála KSČ. Slavošovce patrili k obciam, v ktorých mala KSČ silné opozície. V roku 1920 a v roku 1922 štrajkovali robotníci z papierne. Vplyv komunistov neoslabol ani v období klérofašizmu. Veľa robotníkov z papierne sa zúčastnilo bojov v SNP. V závode sa vytvorila jednotná odborová organizácia, ktorá spolu s RNV ( Revolučným Národným Výborom ) prevzala správu závodu. Z miestnych dobrovoľníkov sa zorganizovala ozbrojená jednotka. Obec vyznamenali Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP. Po oslobodení závod zmodernizovali a rozšírili. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
web:  e-mail:  ou.slavosovce@stonline.sk
adresa:  Slavošovce 113, 049 36 Slavošovce tel:  058 / 788 26 00
fax:  058 / 799 92 81
Obecný úrad Stratená	  Obecný úrad Stratená
Prvá písomná zmienka o obci Stratená sa datuje do roku 1723 kedy sa nazývala Sztraczena. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Sztracena Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Banícka a hutnícka obec vznikla na území Hrabušického panstva. Časť obce na pravej strane Hnilca zvaná Špitál patrila pôvodne k Dobšinej. V chotári sa ťažila meď, nikel a kobalt. V roku 1723 tu Csákyovci postavili vysoké pece, ktoré od nich v roku 1840 odkúpili Coburgovci. Už v roku 1837 sa tu do vysokých pecí vháňal horúci vzduch. v roku 1787 mala obec 17 domov a 183 obyvateľov., v roku 1828 mala 43 domov a 318 obyvateľov. Boli želiari. Po roku 1918 obyvatelia pracovali v miestnej železiarni a v lesoch. Stratená bola centrom štrajkových bojov robotníkov pri výstavbe železnice Červená Skala – Margecany, najmä v roku 1934. V septembri roku 1944 došlo k bojom medzi povstaleckým vojskom a Nemcami. Za účasť v SNP vyznamenali Stranenú Pamätnou medailou SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
web:  e-mail: 
adresa:  Stratená 46, 049 71 Dobšinská ľad.jaskyňa tel:  058 / 798 11 14
fax:  058 / 798 11 14
Obecný úrad Štítnik    Obecný úrad Štítnik
Prvá písomná zmienka o obci Štítnik sa datuje do roku 1243 kedy sa nazývala Chitnek. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1258 je písomne doložený názov Chytnuk, z roku 1291 Csethnik, z roku 1294 Sytnik, z roku 1330 Olcythnuk, z roku 1331 Schithenik, z oku 1773 Cžitnik, z roku 1920 Štitník, z roku 1927 Štítnik. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Csetnek. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243, keď ho Belo IV. daroval Detrichovi a Filipovi Bebekovi, jeho vznik však spadá do predošlých storočí. Rozvoj mu zabezpečila ťažba železa a hámre. Štítnik dostáva v roku 1320 právo mýta a jarmoku, v roku 1328 krupinské mestské právo, v roku 1378 aj právo meča. Erb Štítnika poukazuje na hámorníctvo. Pozostáva z nákovy, kladiva a klieští a pochádza zo 14. storočia. Bebekovci si pri meste na rovine medzi močiarmi postavili hrad, ktorý vlastnili až do vymretia v roku 1594, po nich tam vládli Bakosovci až do roku 1666. V roku 1427 bolo v Štítniku 67 port. Rozmach mesta prerušili turecké vpády, Štítnik sa stal poplatný Turkom, mor v roku 1555 a v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 1700 obetí. V meste sa rozvíjali remeslá, v 17. storočí tu mali cechy obuvníci, čižmári, krajčíri, mäsiari a gombikári. Časť obyvateľstva obchodovala so železom, ktoré sa tu vyrábalo, s obilím, vínom, slaninou, ako aj s tabakom, ktorý sa tu pestoval. Mária Terézia výsady mestečka v roku 1759 zrušila, ale Jozef II. v roku 1781 a Leopold II. v roku 1791 ich opäť potvrdili. Žilo tu hodne zemanov, ktorí žili z remesiel a stavali si meštianske domy – kúrie. V roku 1837 mal Štítnik 2274 obyvateľov. V roku 1883 sa utvorila účtová spoločnosť Concordia, ktorá tu vlastnila 2 vysoké pece a viacej hámrov spracúvajúcich rudu z Hrádku, v roku 1832 vznikla aj továreň na medený plech, železiarske závody postupne zanikli začiatkom 20. storočia. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) bol Štítnik poľnohospodársko – remeselníckou obcou. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Pamätnou medailou SNP. Trnová : Vznikla asi v 13. storočí. Spomína sa v roku 1318 ako vlastníctvo Bebekovcov zo Štítnika. Zanikla v 16. storočí. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
web:  e-mail:  obec.stitnik@stonline.sk
adresa:  Nám. 1. mája 167, 049 32 Štítnik tel:  058 / 788 69 73
fax:  058 / 788 69 72
Obecný úrad   Vlachovo Obecný úrad Vlachovo
Prvá písomná zmienka o obci Vlachovo sa datuje do roku 1427 kedy sa nazývala Alahpathaka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1470 Olahpathaka, z roku 1556 Vlahowa, z roku 1584 Villa Lamperti, z roku 1597 Olachpataka alias Lampertsdorf, z roku 1598 Vlachy Pataka, z roku 1773 Wlachowecz, z roku 1808 Wlachow, z roku 1920 Vlachovo. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Oláhpatak. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obec sa spomína od roku 1427, keď napočítali 40 port. Vzniklo ako banská osada asi v 14. storočí. Patrilo štítnickým Bebekovcom, od konca 16. storočia panstvu Krásna Hôrka. V 15. storočí sa v obci osídlili valasi. V roku 1566 ju spustošili Turci. V 17. storočí tu pracovali 2 železné hámre. V roku 1773 tu žilo 63 sedliakov a 37 želiarov, v roku 1828 mala obec 119 domov a 967 obyvateľov. Pracovali v baniach, hámroch, pálili uhlie a furmančili. Začiatkom 19. storočia boli činné 4 slovenské pece a 4 hámre, v roku 1843 dal K. Andrássy postaviť vysokú pec, ktorá pracovala do konca storočia, ale prácu v hámroch zastavili už v polovici 19. storočia. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia pracovali v baniach, v lesoch a poľnohospodárstve. V roku 1922 tu bol štrajk baníkov. V roku 1963 boli zrušené úpravne železných rúd. V obci je výrobné družstvo Obzor. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
web:  www.vlachovo.eu e-mail:  obec@vlachovo.eu
adresa:  Letná 71, 049 24 Vlachovo tel:  058 / 788 32 70
fax:  058 / 788 32 71
Obecný úrad Vyšná Slaná		Obecný úrad Vyšná Slaná
Prvá písomná zmienka o obci Vyšná Slaná sa datuje do roku 1362, kedy sa nazývala Sayowfey. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1427 je písomne doložený názov Felsesayo, z roku 1564Obersalcz, z roku 1571 Slana Superior, z roku 1580 Wissne Slana, z roku 1582 Hornia Zlana, z roku 1773 Wissna Slana. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Felsősajó, po nemecky sa obec úradne nazývala Obersalz.. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec je doložená v roku 1362. Vznikla v 1. polovici 14. storočia na území kt. dostal v roku 1320 Mikuláš Kun. Patrila Bebekovcom, od začiatku 18. storočia Andrássyovcom. Od začiatku bola banskou osadou, v 15. storočí sem pribudli valasi. V roku 1427 v nej mali Bebekovci 38 port. Obyvatelia pracovali v hámroch, pálili uhlie, furmančili a chovali ovce. V roku 1828 tu žilo v 61 domoch 582 obyvateľov. Po roku 1918 pracovali väčšinou v baniach. Obyvatelia, no hlavne robotníci sa zúčastnili Slovenského Národného Povstania. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej zástavy a Pamätnou medailou SNP. Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
web:  e-mail:  info@vysnaslana.sk
adresa:  Vyšná Slaná 29, 049 26 Rejdová tel:  058 / 788 32 30
fax:  058 / 788 32 31
Obecný úrad   Turňa nad Bodvou     Obecný úrad Turňa nad Bodvou
web:  e-mail:  turna@mail.t-com.sk
adresa:  Moldavská cesta č. 419 044 02 Turňa nad Bodvou tel:  Telefón (ústredňa): +421 55 466 21 01 Telefón (starosta): +421 55 466 21 38
fax: 

LENMARK SERVICE

sapeli

Predaj a servis registračných pokladníc.
Informujte sa zadarmo na 0905 276 351


MegaInzercia.sk

Kontrafakt

Britakov

Roll-mont

Pohrebné služby IRIS

Kamenictvo Helcman

Autobazár Krásnohorské podhradie

Kanala

montaznaplosina




Július Tokár
obchodný zástupca
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.,
oblastný vedúci

Námestie baníkov 15
048 01 Rožňava
Mobil: 0915 740 359
e-mail: jtokar@fo.pss.sk


Gipszan

RVTV

Copyright © JoZo 2007
Dostupnosť podľa Monitoring-serverov.sk